Skočiť na hlavný obsah

Detail príspevku/publikácie

Patrí skúmanie ľudskej prirodzenosti medzi antropologické insolubilia?

Filozofia, 74 (2019), 4, 318-333.
Typ článku: State
Abstrakt

Pojem „ľudská prirodzenosť“, problémy s jeho vymedzením v minulosti i súčasnosti filozofického myslenia i vo vedeckých iniciatívach predstavuje a utvára autorský zámer štúdie. Snahou autora je náčrt charakteristík uvedeného pojmu v širokom oblúku historicko-filozofického uvažovania prostredníctvom jeho vybraných reprezentantov. Jednou z ciest konštruovania filozofie života, filozofie možnej budúcnosti, stratégie zabezpečenia kontinuácie ľudských dejín je filozofické a konkrétno-vedecké skúmanie človeka samého, úsilie porozumieť ľudskej prirodzenosti. Historicky vzaté, práve tu sa však nachádzame vo zvláštnej situácii – nespočetné pokusy charakterizovať ľudskú prirodzenosť, napriek ich enormnému množstvu, k jednotnému záveru nevedú, prinajmenšom doteraz úspešne zavŕšené neboli. Napriek všetkému autor vychádza z presvedčenia, že filozofia i nové orientácie výskumu v širokom slova zmysle poskytujú platformu pre nádej, že skúmanie ľudskej prirodzenosti môže dosiahnuť novú úroveň.

Kľúčové slová

Aristotle, Chomsky, Definitio descriptiva, Definitio essentialis, Hobbes, Human behaviour, Human nature, Hume, Problems of definition, Tasks of philosophy and science

Súbor na stiahnutie: PDF